recyklovanie – ekoinak

Do nového roka prichádzam s novou kategóriou na blogu. Predstavujem vám ‚tie najzbytočnejšie veci, ktoré ničia životné prostredie a ľudstvo ich vymyslelo pre tých, ktorých reklama presvedčila, že papagáj nie len rozpráva ale Vám aj umyje riady.‘

Mama túži nakupovať pre svoje deti len prémiový tovar, to najlepšie a za každých okolností. Musí to byť zdravé, má to byť bez cukru, ideálne s nálepkou bio, kúpené v zdravých potravinách a najlepšie nech to vyzerá ako domáca výroba, ale pozor, stále nech je to farebné ako billboardy na Dráčika.

Pravdupovediac mánia ovocných kapsičiek (dlho som hladala ako sa tá blbosť volá) ma až tak neminula. Z ničoho nič sa na pulte pri pokladni zjaví kapsička, ktorá je vraj praktická, bez cukru (ok, bez pridaného cukru) a pozor, je tam výlučne rozmixované ovocie. Ono to v tej kapsičke proste vydrží bez hnilobných procesov zázračne. Nie, nekúpila som to. Som príliš skeptická k polotovarom tohto typu. Ale dostali sme do daru 🙂

Na dva nádychy to moje trojročné dieťa vycucalo a zajedlo jablkom. A kam s obalom? Celý sa recyklovať nedá. Musela som odstrániť vrchnák, vyrezať aj z časti, ktorá chránila ovocné pyré, umyť a hodiť do plastov. Vnútro bolo z alumínia, to skončilo v zmiešanom odpade. Dáme si praktické ovocné taštičky na desiatku, ako kapsičky do ručičky, iba tak po obedíku, namiesto raňajočiek (materský plurál a zdrobneliny použité zámerne).

Ovocné taštičky. Fotka je z internetu. Pri písaní nebola spotrebovaná ani jedna taštička. — Ovocné taštičky. Táto fotka je z internetu. Pri písaní nebol spotrebovaný ani jeden kus.

Ovocná katastrofa

Na svete je takýchto mám milión. A každá kúpi svojmu dieťaťu tieto dva glgy ovocia v obale, ktorý skončí v spaľovni alebo na skládke. Keď tento plastový obal kúpi každá mama iba raz, zostáva týchto obalov na planéte milión. Keď k tomu pripočítame spotrebovanú energiu na výrobu obalu, tomu sa už dá bez pátosu hovoriť katastrofa, nie?

Hodnota obsahu je minimálna. Väčšina ceny tvorí práve obal. Keď kúpime hrušku na trhu, alebo vezmeme z pivnice – tak by z tejto jednej hrušky vznikol obsah na (tipujem) 4 taštičky. Tak prečo nedať dieťaťu hrušku, alebo mu pyré svojpomocne nevyrobiť? Keď si neviete s potomkom rady a POTREBUJE to vycucávať z plastu, skúste napríklad tu: ecofriendly znovupoužiteľný obal.

Týmto fenoménom sa už zaoberá viacej ľudí, ktorým záleží na životnom prostredí. Značky Earth’s Best, Ella’s Kitchen a GoGo squeeZ začali spolupracovať s firmou, ktorá sa rozhodla tieto obaly recyklovať a znovu využívať. Informácie sú tu. Tipujem, že väčšina spotrebiteľov na uchovávanie, balenie práznych obalov a posielaním poštou zvysoka kašle.

Nemecký spotrebiteľský magazín Őko-Test otestoval rôzne kapsičky v laboratóriách. Iba jeden produkt vyviazol so známkou ‚dobrý‚. Ostatné odporúča magazín s výhradami alebo skôr neodporúča. Áno, viaceré kúpite aj u nás – zázraky sa nedejú. Je tam veľa cukru, je tam plesnivé ovocie, sú tam éčka, je tam chémia aj farbivá.. nečakané?

Takže záver štúdie hodnotím ako, lepšie ovocie v hrsti, ako ovocie v plaste. Jasné ako to, že nový film od Evity zlomí rekordy v náštevností kín.

Raper Opak sa už 15 rokov venuje hudbe. Založil úspešnú hipohopovú skupinu A.M.O., skladal hudbu pre divadlo, reklamu, postprodukuje televízne relácie, jeho známa prezývka je spojená s desiatkami komerčných aj alternatívnych hudobných projektov. Behá, hrá bedminton, cvičí jógu, má Žolíka na ruke psa z útulku, maličkú dcéru a manželku. Pracuje 12 hodín denne a cez víkendy cestuje na koncerty po Slovensku. ‚Na rozhovor máme hodinu a štvrť, spravím zelený čaj?‘, naplánoval si do preplneného kalendára predstavenie svojho ostatného projektu – nové štúdio pre eko_inak.

“Študujem, vzdelávam sa, porovnávam. Kým bežné zvukové štúdia sa vyrábajú z minerálnej vlny, ja som sa rozhodol risknúť to a osloviť slovenskú firmu, ktorá používa sofistikované lisované recyklanty.”
— Opak

Milan, alebo ak chcete Opak, prichádza pre nás na prízemie jednej z najznámejších budov v Bratislave, Dom odborov, Dom ROH, alebo súčasne Istropolis na Trnavskom mýte. Medzičasom na vrátnici prehodí small talk s vrátničkou o počasí. Už vo výťahu začne s predstavovaním podstaty, dôvodu prečo sme prišli. Kým vystúpime na 11. poschodie vieme, že si dal vyrobiť ako prvý (a zatiaľ jediný) na Slovensku recyklované zvukové štúdio. Vysvetľuje, že je to jeho misia a čiastočne demonštrácia toho, že recyklo materiály sa dajú použiť nielen ako dekorácie alebo oblečenie či druhotné suroviny. „Vo zvukovom štúdiu je najdôležitejšie okrem využívanej techniky akustické obloženie miestnosti. Prvé štúdio som si vyrábal sám v roku 2006 v Petržalke, toto už je tretie. Je to moja práca, aj hobby. Študujem, vzdelávam sa, porovnávam. Kým bežné zvukové štúdia požívajú minerálnu vlny, ja som sa rozhodol risknúť a osloviť slovenskú firmu, ktorá používa sofistikované lisované recyklanty. Keďže som musel vyrobiť odhlučnenú miestnosť v miestnosti a to všetko trikrát, tak každá stena, podlaha a strop obsahuje tieto materiály.“ Z dvoch zvukových réžií je výhľad na malé Karpaty. „Kreatívne prostredie,“ smeje sa Opak a ukazuje nám výhľad. „Okrem toho bolo pre mňa dôležité neinhalovať toxíny. Materiály čo som vybral sú hygienické , bez pridaných chemikálií. Okrem toho, asi to podvedome funguje aj na klientov. Som tu síce nasťahovaný iba pár dní, ale mám pocit, že tu je výnimočná atmosféra. Napriek tomu, že sem chodia všetci iba pracovať,“ dodáva. „Jediný čierny bod si dávam pre podlahovú dosku. Je to takzvaná OSBčka, ale vzhľadom na dostupnosť materiálov a realizáciu, ktorá podlieha času som sa rozhodol takto. Konieckoncov väčšina zdravých drevodomov na Slovensku obsahuje túto lepidlovú stavebnú zložku, má
dobré stavebné, ale aj do istej miery zvukovoizolačné vlastnosti,“ vysvetľuje Opak.

Použité izolačné materiály sú recyklované odpady z výroby sedačiek do áut. „Slovenské firmy, ktoré prišli s týmto materiálom na trh, spravili veľmi šikovný ťah. Podarilo sa im na vstupe získať lacný materiál, ktorý by sa inak dostal do ovzdušia spálením, alebo do pôdy či spodných vod, keby skončil na skládke. Ako časom všetko, čo si ľudstvo výrobí a neskôr kúpi.“

Výrobné tajomstvo

Opak sa zaujímal aj o presný postup výroby, ale nepochodil. „Nepodarilo sa mi o tom zistiť veľa, je to výrobné tajomstvo. Čo ale viem, pri materáloch pomenovaných ‚Stered‘ by sa malo jednať o nejaké špeciálne lisovanie alebo stláčanie jemne nasekaných odpadov z tkanín, futrov či poťahov autosedačiek, ktoré nazáver končia v celistvom bloku a ten sa tvári ako bežný stavebný tepelnoizolalačný pás. Veľmi podobné sú aj ostatné použité materiály.“

V spolupráci s architektom Danielom Kubišom sa nachádzajú v štúdiu ako dekorácie preglejkové lemy v rohoch. Izolačné materiály nie sú zakryté, práve naopak. Sú zvýraznené a zalakované akrylovým penetrákom, aby sa z nich do prostredia neprášilo. V prenájme má celé poschodie. A okrem jeho zvukových štúdií ZION5 sú tu aj strižne pre obrazovú postprodukciu a zopár neprenajatých kancelárií. Čoskoro sa sem presťahujú Milanovi kolegovia s ktorými jeho zvukové štúdio kooperuje. „Na jednom poschodí máme všetko. Obrazové štúdia, 3D grafikov, produkčných, je tu chalan čo vyrába hudbu do filmov. Kompletka,“ ukazuje nám chodbu, ktorá je industriálne zrekonstruovaná a vôbec nepôsobí, že sa nachádzame v legende komunistickej architektúry. Naša hodinová rezervácia štúdia sa skončila, meníme si výťah s trojčlennou partičkou klientov a nestačíme sa čudovať, že pracovné prostredie sa dá vidieť až tak _inak.