Psst. O smrti sa nehovorí! Starí rodičia pred deťmi na cintorínoch “spinkajú”, my zase hovoríme skôr že rodina, blízki a kamaráti “odišli”. Je to ale to isté, len zjemnená informácia že zomreli a sú mŕtvi.

Jediný deň v roku, kedy sa o smrti hovoriť môže, práve prichádza. Smrť prestane byť nachvíľu tabu. Prezliekame sa za zombie-kov, strašíme kostrami, alebo ideme navštíviť našich mŕtvych zosnulých na cintorín. Zaspomíname si na nich pri ich hrobe, kúpime v lepšom prípade živé chryzantémy, v horšom umelé ozdoby, zapálime kahan.

„ Pamätaj človeče, prach si a v prach sa obrátiš! “

Raz som čítala článok o posmrtnom rozklade. Pointa bola, že smrť jedného organizmu – v tomto prípade človeka – znamená život pre nové, nižšie formy existencie. Bolo to celkom nechutné čítanie, ale vždy ma to napadne. Telo by sa celkom pekne (no pekne, ale povedzme že áno…) mohlo rozpadnúť a plynule zapadnúť do ekosystému. To by sme ale nemohli byť my ľudia, keby sme aj po odchode z tohto sveta neprodukovali ďalšie tony zbytočného odpadu. Poďme postupne. Najskôr dáme telo do drevenej truhlice. Čím luxusnejšie majetky si za život nahonobil, tým lepší, krajší a hlavne trvácnejší lak si tvoji pozostalí dovolia. Už tu sa začína ten ‚popol‘ komplikovať. V skratke. Betón, žula, sklo, keramika, oceľ, meď a samozrejme zalakovaná truhla plná chémie. Plastové ozdoby, látky a všetko čo sprevádza telo nebožtíka, tie sa môžu rozpadať roky. Niečo z toho sa nerozpadne nikdy.

Náhrobné kamene dovezené cez polovicu zemegule a spotrebný materiál, nekonečné tony a tony sviečok, kahancov, kvetov sprevádza odchod človeka. No a následne každý rok, kedy si na nás naši blízki spomínajú.

V kompost sa obrátiš

A je to tu zas. Sviatok všetkých svätých a Dušičky. Ruch na cintorínoch začína. Cez víkend sme boli aj my. Nemám strach z mŕtvych, skôr mám obavy z ľahostajnosti.

Predstavte si že máte záhradu, ktorá Vám každú jeseň vyprodukuje 300kg lístia, 200 kg konárov a tonu trávy. Kam by ste dali takýto odpad? Ja samozrejme do kompostu. A predstavte si, že by Vám chodili susedia do toho vášho kompostu hádzať sáčky, plastové a sklenené kahance, vypálené sviečky, prípadne umelé vence. Viem, že táto predstava je dosť scestná. V prenesenom význame to však rovnako funguje na cintorínoch, keď vnímame záhradu ako našu planétu a cintorín ako samostatne fungujúci ekosystém, kde funguje nielen rozklad listov, ale aj.. veď viete. Prach.

Najradšej by som bola, keby existoval na cintorínoch triedený odpad a samozrejme zberný kontajner na kompost. Pamätám si, že v minulosti to rozlíšené bolo. To, že človek je typ ignorantský, tak kašlal na to. Cintoríny to vzdali a v Slávičom údolí sa vôbec netriedi. Neviem ako je to vo vašom meste ale dostala som nápad. Keď ste dočítali až sem, tak by vás možno napadlo to isté. Riešenie je jednoduché. V každom meste existuje separovaný odpad. Čo keby ste vyšli z komfortnej zóny a nebiologický odpad si skrátka odniesli z cintorínu so sebou. Tak zabezpečíme, že sa bioodpad z cintorína môže začať organicky rozkladať a plast či sklo dostane šancu na recyklovanie. V tých veľkých kontajneroch to určite triediť nikto nebude.

Začnime od seba, nech pre nás nie je výhovorka, že ostatní to tak nerobia.

Možno to nebude tento rok a možno ani nabudúci. Ale ktovie, možno časom na cintorínoch správcovia zistia, že záujem o triedenie existuje. Takýmto spôsobom tak vieme revolučne pomáhať domácemu poľnohospodárstvu, farmárom alebo komunitným záhradám. Vytvoríme tak kvalitnú biomasu, ktorá nebude znehodnotená anorganickými či karcinogennými plastami.

Užite si sviatky v duchu našich predkov.

Každé ráno presne 9:45 tisíc Indických bežcov začne (ako inak) bežať a ponáhľa sa do vinohradu. Armáda kačiek má jediné poslanie: nájsť a zneškodniť malých bielych slimákov hodujúcich na viniči.

Celé divadlo sa deň čo deň odohráva v Juhoafrickej republike v meste Stellenbosch, iba 50 km od Kapského mesta. Majitelia vinárstva Vergenoegd sa rozhodli skoncovať s chémiou v ich víne a založili si kačaciu farmu. Indický bežec je kačka pripomínajúca chôdzou tučniaka. Je špeciálna práve tým, že uprednostňuje živočíšnu potravu pred rastlinnou. Beží vzpriamene, nekolíše sa a dočiahne vysoko na vínnu révu. Vďaka tomu, že je chudá sa zmestí medzi úzke hriadky vinniča. Kačky sú veľmi aktívne, celý deň hľadajú slimáky a slizniaky. Bojujú tým najmä proti plesniam, čo je najväčší nepriateľ vinárov.

„Predtým ako sme mali kačky sme museli používať na slimáky návnady a pesticídy. Za posledných 9 rokov sme ich použili veľmi málo, takmer žiadne,“ hovorí Marlize Jacobs – vinár a záhradník. Kŕdeľ založili v roku 1983 s ôsmymi kačkami a aktuálne majú takmer 1000 vojakov. Náklady na chov sú drahšie, kačky sa neživia iba slimákmi. Dokrmujú ich plnohodnotnou stravou. Majitelia sú však šťastní, že nemusia používať takmer žiadnu nebezpečnú chémiu.

zdroj: REUTERS

http://reut.rs/1U8wf8

Francúzi?

Slávne francúzke vinárstva už dlhšie bojujú proti pesticídom. Od roku 2008 sa snažia znížiť ich používanie do roku 2018 o polovicu. Táto snaha ale nie je úspešná. Podľa aktuálnej štúdie (zdroj: projekt Ecophyto-Plan) sa ich používanie neznižuje, medzi rokmi 2010 a 1011 sa ich dokonca použilo o 2,7 % viac. Problém je, že síce u hrozna normy sú, ale pri víne nie sú určené. Vedci tiež stále netušia, aké účinky má toxicita vo víne na človeka. Vedia ale potvrdiť, že našli spojitosť medzi Parkinsonovou chorobou a poľnohospodárskymi pracovníkmi, ktorí pracujú počas postrekov s týmito látkami.

Podobne je používanie pesticídov v celej Európe. Mohli by sa na to skúsiť pozrieť vinári ako vo vinárstve Vergenoegd, pozrieť trochu _inak.