Prekvapenie pre dážďovníky

Potom, čo v Bratislave ‚neznámy páchateľ’zničil 66 hniezd belorítok obyčajných počas hniezdenia sa vyrovnalo skóre hlavné mesto ku spevavcom na 1:1. Vlastne… nie tak celkom, ale znižujeme náš dlh voči prírode. Keď sa stovky dážďovníkov vrátia na jar z Afriky na Slovensko čaká ich prekvapenie. 120 úplne nových  hniezdnych búdok.

IMG_1178
Dážďovník- mestký vzdušný akrobat, čo denne dokáže chytiť až 20 tisíc komárov.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ sledujem už dlhšie. Niekoľko mesiacov bojujú odhodlaní ochranári o záchranu mestkých vtákov a 4 roky realizujú záchranu konkrétneho ohrozeného druhu – dážďovníka obyčajného. Je to vták, ktorý si zvykol na život v meste v blízkosti ľudských obydlí. Po zatepľovacej mánii na Slovensku však populácia dážďovníkov začala miznúť pred očami. Za posledných 10 rokov klesla až o polovicu. Niektoré vtáčiky si poriadne vytrpeli, niekoľko ich neprežilo. Necitlivým zaobchádzaním stavebníkov a ignoráciou verejnosti boli dokonca zamurované. Už nemajú priestor v špárach, starých budovách, ľudia ich nechcú. Potrebujeme sa zbaviť aj malého kúska prírody v meste.  A práve teraz nastal čas, kedy spevavce potrebujú pomoc od ľudí.

Odborníci zo združenia BROZ chodia a kontrolujú každú budovu pred zateplením, vyslobodzujú dážďovníky a netopierov zamurovaných v ich úkrytoch, osadzujú náhradné betónové búdky. Rovnako sa snažia pomáhať sýkorkám, belorítkam a ostatným chráneným druhom preferujúcim urbánne prostredie.

Peter Lipovský a Andrea Froncová zachraňujú dážďovníky, zdroj foto: BROZ

Veža pre dážďovníky

Minulý týždeň sa ale BROZu podaril unikátny počin. Po mesiacoch hľadania finančnej podpory od verejnosti, bojov s úradmi sme sa konečne mohli ísť pozrieť na výsledok ich snahy. Na bratislavských Kramároch oproti nemocnici konečne nastúpili stavebníci a osádzali kruhový oceľový nosník na osemmetrových betónových pilieroch.

Keď sa v apríli dážďovníky vrátia z Afriky majú pripravených 120 nových hniezdnych búdok. Ochranári si túto lokalitu Kramárov vybrali práve pre silnú populáciu tohto druhu. Celá stavba je pre nich navrhnutá namieru. V 120 hniezdnych búdkach sa môže vyliahnuť až 300 mláďat ročne.

Dážďovník obyčajný má k telu nepomerne veľké oči, pretože má vynikajúci zrak. Ten im pomôže nové ubytovanie nájsť. „Dospelce, ktoré už hniezdili, sú viazané na svoje hniezda. Čiže pokiaľ tie neboli zničené, tak sa vrátia do nich. Avšak veľa hniezd kvôli zatepľovaniu zaniklo, takže ďalšie budú hľadať nové hniezdne možnosti. Rovnako aj mladé vtáky, ktoré budúci rok pohlavne dospejú, budú hľadať nové možnosti na svoje prvé vyhniezdenie,“ vysvetlila nám iniciátorka celého projektu Andrea Froncová z BROZ-u, ako si hniezda dážďovníci nájdu.

 IMG_2756

IMG_2760

IMG_2761

IMG_2767
IMG_2782

Veža slúži aj ako vzdelávací prvok, odporúčam aby ste sa tu zastavili keď pôjdete okolo. Teraz síce iba čaká na svojich obyvateľov, ale môžete sa spoločne tešiť na jar, keď toto miesto ožije. Zatiaľ tam možno nájdete iba podnájomníkov –  vrabce, sýkorky, žltochvosty alebo netopiere.

#kam_inak
veza dazdovnici BROZ

 

 

Poliaci stop, nerúbajte nám prales

bialowieska fragment

Viete kde je najstarší a najväčší prales v Európe? Iba pár hodín cesty autom z Bratislavy. Nedotknutá panenská príroda skrýva až 20-tisíc živočíšnych druhov, 250 druhov vtákov a jedinečnú flóru a 50-metrové, až 500-ročné stromy. Skrývajú sa na 150-tisícoch hektároch poľsko-bieloruského územia. Aktuálne je tento európsky skvost ohrozený. Kým na Bieloruskej strane je park chránenou zónou, na Poľskej sa minulý týždeň začalo s rúbaním.

Od roku 1979 je Bielovežský národný park (Białowieski Park Narodowy) zapísaný ako národná pamiatka UNESCO. To čo rástlo desaťtisíc rokov bez akýchkoľvek zásahov sa v máji 2016 rozhodol ničiť človek pod zámienkou akejsi ochrany pred lykožrútom. Minulý týždeň bol pre európsku prírodu jednou z najväčších rán. Ťažbou sa ničí ekosystém. V lese žijú chránené zubre, vlky a rysy. Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńskeho povolila napriek dlhotrvajúcim protestom ťažbu dreva.

„Vyzývame Európsku komisiu, aby zasiahla čím skôr, aby poľská vláda neumožnila nevratné zničenie pralesa,“ vyzýva aktivistka Katarzyna Jagiellová z Greenpeace Poľsko. Princíp fungovania panenského ekotopu počíva v tom, že riešenie problémov necháva na prírodu. V prípade napadnutia lykožrútom slabšie stromy padnú, začnú hniť a vďaka hmyzu sa rozložia. Vláda naopak tvrdí, že bez zásahov sa les môže poškodiť.

Politika a peniaze

Nie je náhoda, že poľský minister životného prostredia Jan Szyszko odvolal 32 z 39 vedcov zo Štátnej rady pre ochranu prírody, ktorí sa postavili proti ťažbe. Vedcov nahradil vlastnými ľuďmi, ktorí prišli priamo z lesníctva alebo poľovníctva a s ťažbou nemajú morálny problém. „Boli sme vyhodení, nová vláda potrebuje vedcov, ktorí budú tlieskať vyššej ťažbe dreva a budú presviedčať verejnosť, že tento šialený nápad je v poriadku,“ povedal jeden z prepustených vedcov Przemysław Chylarecki.

Vedci a aktivisti sa domnievajú, že lykožrút je iba zámienkou a skutočným zámerom výrubu stromov sú zisky z predaja dreva. Denník The Guardian spomína sumu 700 miliónov zlotých, teda 158 miliónov eur. Do záchrany lesa sa prekvapivo zapojil aj obchodný reťazec IKEA, ktorý vykupuje poľské drevo. Vyhráža sa, že údajne ak poliaci okamžite neprestanú s výrubom, z tejto oblasti a blízkeho okolia už žiadne drevo nekúpia.

800px-Bison_live_in_Bialowieza_forest_2

Prírodu nechránia

Minister životného prostredia má tiež podporu miestnych. Nakoľko domáci sú predovšetkým starší ľudia a mladí už odcestovali za prácou, drevo si vyrubujú svojpomocne a kúria s ním. Väčšine sa nepáči, aby sa tieto lesy z tohto dôvodu preklasifikovali na chránené územie. Mohli by ich sekerkové vyčíňanie pokutovať. Navyše lesníctvo tu stále patrí k najväčším zdrojom príjmov a tu už jednoducho víťazí boj nielen o desaťtisícové zisky, ale aj bežné výplaty nad ochranou výnimočnej prírody.

las03_469

#

Aktuálne má situáciu v rukách už iba najvyššia politická moc. Bojujú aktivisti, bojuje Greenpeace. Situáciu príde osobne skontrolovať delegácia z UNESCO spolu s vedcami. Poľská vláda musela vysvetlovať v Bruseli, výrub skúma Európska únia. Medzinárodná ochrana prírody a prírodných zdrojov poslala otvorený list, v ktorom upozorňuje, že poliaci výrazne  porušujú medzinárodné dohovory o ochrane prírody.

Nám nezostáva nič iné, iba dať najavo, že sme tiež proti drastickému zásahu do prírody. Podpíšte prosím a zdieľajte túto petíciu, aby sme boli aj my Slováci hlasní a dali najavo, že nám nie je jedno čo sa deje s európskou prírodou.

 

Pripojte tiež hashtag save #Białowieża Forest in #Poland

foto: Barry Kent
foto: Barry Kent

 

Foto: wikipedia, wikipedia 2

Zdroj: The Guardian

Aký vtáčik taký spev, aká sviňa taký kvik

Letí cez pol sveta – možno až 10 000 kilometrov, letí 5 týždňov z Afriky takmer bez prestávky. Dokáže byť na oblohe aj 3 dni v kuse. Vyspí sa počas letu – polovica mozgu oddychuje, druhá udržiava let. Bez navigácie trafí Belorítka obyčajná na to isté miesto každý rok. Doletia, ak ich nezostrelí počas cesty poľovník, neohrozí počasie alebo iný prirodzený či neprirodzený nepriateľ. Samička sa stretne s partnerom na tom istom mieste ako každý rok a snažia sa rozmnožiť. Do svojpomocne postaveného hniezda z blata, vystlané rastlinnými vláknami a perím, znesú vajíčka a veria že o pár týždňov sa vyliahnu mláďatá.

A tu končí môj patetický opis. Ale vlastne, môžem pokračovať v príbehu. Po naozaj náročných a nebezpečných piatich týždňoch cesty sa taká malá osemnásť-gramová belorítka vráti do Bratislavy. Tu si tento chránený druh akosi navykol na spolužitie s človekom v meste. Rovnako ako lastovičky, alebo dážďovníky či iné mestské vtáky. Naši predkovia kedysi žili v súžití s prírodou a kŕdľami operencov nad hlavou, ich cestami a správaním sa riadili na poli či v sade celý rok. A my? Pripravili sme si pre ne uvítaciu ceremóniu! Sú to drôty proti hniezdam, hroty proti vtákom, mechanické odstraňovanie hniezd, elektrické šoky na strechách, chemické postreky proti uhniezdeniu, laser alebo ultrazvuk na odohnanie vtákov…. Áno, takto im dokážeme ubližovať. A oni? V okolí Dunaja sú cez leto premnožené komáre. Obyvatelia sa sťažujú, turisti sa sťažujú, repelenty nepomáhajú a cez leto mesto je magistrát nútený spustiť opakované chemické postreky. Pritom stačia základné vedomosti z biológie. Jeden netopier dokáže za noc uloviť 3000 komárov. Jeden pár dážďovníkov uloví 20 000 komárov. Belorítka uloví toľko hmyzu, koľko sama váži.

Miznú pred očami

Preto je neuveriteľné ako pred pár dňami skončila druhá najväčšia kolónia Belorítok obyčajných v Bratislave pod Mostom SNP. Bratislava sa v súčasnej dobe mení od základov. Odstraňuje Upravuje sa zeleň, plátajú rekonštruujú sa cesty a chodníky a celé mesto má byť kvôli slovenskému predsedníctvu v Rade Európskej únie na pohľad krajšie. Celé toto pozlátko nás bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že celá obnova mesta pôsobí bez konceptu a vymyslená či uskutočňovaná narýchlo. Jedine to môže vysvetliť, ako pod rúškom noci nepoužili pracovníci firmy J&T Real Estate (alebo nimi objednanej subdodávateľskej firmy) rozum ale radšej wapky a vystriekali hniezda. Ochranári si myslia, že nie všetky belorítky prúdu vody stihli ujsť a niektoré samičky už stihli vajíčka zniesť. Z tých sa, žiaľ, nové potomstvo už nevyliahne.

J&T Real Estate – to sú páni Jakabovič a Tkáč, tí, ktorí sa ochotne podujali spravovať okrem iného aj naše Tatry a budujú ich ‚novú éru‘. Práve oni dostali zákazku od bratislavského primátora Iva Nesrovnala na čistenie mesta. V časoch, kedy nám mizne príroda pred očami si ešte aj tých pár chránených živočíchov zničíme a vyženieme. Mimochodom, exkrementy idú dole obyčajnou vodou. Dotrhané plagáty a graffity boli na odstraňovanie náročnejšie. Zostali na svojich pôvodných miestach, potrhané, počarbané, ohyzdné. Stále ich je vidieť – napríklad z autobusovej zastávky smer Viedeň.

zdroj foto: SOS/BirdLife Slovensko
zdroj foto: SOS/BirdLife Slovensko

Mokré a zmätené vtáčiky boli hneď po vyčíňaní pracovníkov húževnaté. Hneď po akcii začali hniezda stavať opäť. Majú ešte druhú šancu na znášanie vajíčok. Belorítka a vlastne celá lastovičia populácia má o mesiac začiatok druhého hniezdenia a v polovici júla majú šancu prísť na svet nové mláďatá.

Ziskuchtivý developer aktuálne vymýšľa ako zareagovať aby si vedeli tlačovým vyhlásením udobriť verejnosť, primátor dúfa, že hlas ľudu utíchne a že naozaj stačilo vyjadrenie na sociálnej sieti o tom, ako je ‚nahnevaný‘. Trestné oznámenie je na polícii podané, tá dúfajme hľadá vinníka. SOS/BirdLife sa podujal strážiť novopostavené hniezda.

Nechcem aby bol tento text iba  kritikou toho, čo sa stalo.

„Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ( Zákon č. 543/2002 Z.z.) je vtáctvo zakáné vyrušovať, chytať, usmrcovať, poškodzovať jeho hniezda, biotopy, zbierať vajcia a podobne. Pri bežnom pozorovaní vtáctva sú negatívne vplyvy väčšinou minimálne, osobitne je však potrebné opätovne upozorniť na vyrušovanie počas hniezdenia. Pri náleze hniezda alebo varovnom správaní rodičov (napríklad nálety rybárov, čajok, drozdov, varovné hlasy ľabtušiek) je potrebné sa okamžite vzdialiť od hniezdiska čo najďalej a pokračovať v pozrovaní v iných častiach lokality. Podobne aj neustále plašenie na migrácii zbytočne vyčerpáva vtáctvu ťažko nadobudnuté enegetické zásoby, čo môže mať negatívne dôsledky počas preletov.“

p16t7uvvk784f1oac9fjkjj1dsv2

Chcem, aby sme všetci boli očami a ušami ornitológov a každú podozrivú činnost všetci hlásme na 158.

 

eko_inak

 

 

 

 

Našli sme ježka, čo s ním?

Náš pes koncom leta vyňuchal na záhrade ježka. Potešili sme sa, pretože ježko je v záhrade pomocníkom ­ loví slimáky, hmyz, kyprí a hnojí pôdu. Keď náš pes však ježka vyňuchal koncom septembra a potom opäť koncom októbra, začala som sa zaujímať, či náš ježko nepotrebuje pomoc. A potreboval. Odvtedy je ježko s nami. Učíme sa aké má vlastne potreby, ako ho správne vykŕmiť a ako ho pripraviť a vypustenie naspäť do jeho prirodzeného prostredia. Stretnúť ježka môžete hocikde a preto by nebolo naškodu ak by ste vedeli ako mu prípadne pomôcť ako mu zachrániť život. Pretože žiť ekologicky znamená mať zodpovednosť za všetky živé tvory a žiť v súlade s prírodou.

Pripravila som pre vás manuál PRVEJ POMOCI, do ktorého som sa snažila zhrnúť najdôležitejšie úkony, ktoré pri záchane ježka potrebujete vykonať. Dúfam, že v ňom nájdete informácie, ktoré vám pomôžu sa o ježka vhodne postarať. Ak sa vám počas chladných jesenných dní po dvore prechádza ježko, čosi nie je v poriadku. Jeho večerné prechádzky sú totiž znakom, že nedokáže prežiť mrazivú zimu.

Pomôžte mu!

Ježko potrebuje mať hmotnosť minimálne 700g, aby sa dokázal uložiť na zimný spánok. Niektoré šťastné dospelé jedine majú už v októbri 1500g. Náš jež mal sotva 400g. Predpokladáme, že je to mláďa, ktoré sa nestihlo dostatočne vykŕmiť. Ak ho už chytíte, nedovoľte mu ujsť. Vzal by nohy na plecia a už by ste ho nenašli. Takto by ste ho nechtiac odsúdili na smrť umrznutím alebo vyhladovaním.

Zbavte ho parazitov.

Niektoré články odporúčajú rôzne prípravky pre psov a mačky. PORAĎTE SA VŠAK S VETERINÁROM.

Väčšina prípravkov je určených pre, na rozdiel od ježka, veľké zvieratá. Podvýživeného, prípadne nemocného ježka by taká dávka mohla zabiť. Nám sa osvedčil STRONGHOLD (kvapky). Toto antiparazitikum nám predpísal veterinár a účinkuje ako na vonkajšie parazity, tak aj na vnútorné. Aplikuje sa medzi pichliače priamo na kožu. Je to zväčša jedna alebo dve kvapky, tak si dajte pozor, aby ste ich nkvapli naozaj na kožu. Najjednoduchšie je ježka vziať do rúk (vezmite gumené rukavice a uterák alebo utierku, aby ste sa neporanili). Ježko sa automaticky schúli do kĺba, takže si ho môžete dobre prezrieť a nájsť medzi pichliačmi kúsok kože ­ je sivá. Pichliače majú tak max centimeter. Ak má ježko nejaké viditeľné parazity akými sú napr mušie larvy alebo kliešte, musíte ich odstrániť mechanicky. Mušie larvy sa zväčša nachádzajú v oblasti očí. Povyberajte ich pinzetou a očistite vodou, prípadne sa poraďte s veterinárom o ďalšom postupe. Kliešte sa vyberajú klasiky. Nevytáčajte ich. len ich poriadne uchopte do pinzety, čím bližšie ku koži a kolmo vytrhnite. Veterinára navštívte aj vtedy, keď má ježko viditeľné zranenia ­ zlomeniny, rany alebo sa nedokáže schúliť do kĺbka.

Príbytok

Ak ste sa teda rozhodli ježkovi pomôcť, mali by ste mu vyrobiť domček, keďže sa predpokladá, že u vás ježko ostane do jari (marec, apríl). Ježko je nočný tvor a veľmi vytrvalý v únikoch. Je obratný a veľmi rýchly. Počas vášho spánku dokáže využiť príležitosť a utiecť za kuchynskú linku, nábytok, alebo iný úzky priestor. Hľadať ježka v dome/byte nie je úplná zábava, hlavne, keď si uvedomíme aký stres musí prežívať a že mu niekde za skriňou hrozí vyhladovanie.

Pozor na klietky.

Neverili by ste ako dokáže ježko liezť. Pri lození po klietke pre škrečky alebo iné malé zvieratká, by sa dokázal zraniť, napríklad pádom a to nechceme. Najvhodnejšia je tvrdá krabica. Ak takú nemáte, zlepte viacero kartónov dokopy. Prípadne veľká plastová krabica.

Ak teploty neklesli pod 6 stupňov, môžete mať ježka v záhrade. V takom prípade mu vyrobte jednoduchý úkryt. Môže to byť kopa lístia prikrytá konármi. Vyrobiť mu môžete aj drevený domček s rozmermi 30 x 30 x 30 centimetrov so vstupným otvorom, ktorý vyplníte lístím, preosiatymi hoblinami, starými handrami, novinami. Ježko má rad úzke priestory, takže mu pred domčekom nechajte pár pokrčených novinových strán, vystelie si nimi domček podľa vlastného gusta (platí aj pre ježka, kt. bude u vás doma). Je vhodné, aby mal domček podľa možnosti otváraciu strechu, aby ste mohli ježka skontrolovať.

Ak poputuje ježko do vykurovanej garáže, dielne alebo vášho príbytku, okrem dreveného domčeka bude potrebovať aj výbeh s bočnicami 50 centimetrov vysokými. Priestor vo veľkosti europalety bude dostatočný. Dôležité však je, aby bola miestnosť svetlá a vykurovaná aspoň na teplotu 15 °C. Nenechávajte však ježka príliš blízko vykurovacích telies.

Myslite na to, že ježko je nočný tvor. Bude preto dobré, ak bude od vašej spálne čo najďalej. Avšak pozor. Aj keď je jež nočný živočích permanentný pobyt v tme mu môže úplne zničiť zrak, preto pokiaľ je to možné, mu doprajte denné svetlo (nemajte ho napr. v pivnici). Kedže je jež divý a plachý, dožičte mu pokoj. Ježko sa bojí naozaj všetkého. Náš občas vykukne aj keď sme v miestnosti s ním, ale hneď ako začuje čo i len jemný zvuk skryje sa do skrýše.

Netreba ho zbytočne stresovať, hlavne vo večerných hodinách, keď sa prebúdza aby sa nakŕmil. Preto ho, ak môžete, ubytujte niekde mimo hluku (vysávania, TV, rádia, práčky, kuchyne). Niekde kde má pokoj a môže sa počas svojho nočného života pokojne najesť.

Čím takého ježka kŕmiť

Zabudnite na obrázkové knižky v ktorých je ježkom s jabĺčkom na pichliačoch. Ježko je mäsožravec. Jabĺčko by mu mohlo uškodiť. Loví hady, myšie mláďatká, cvrčky, slimáky, larvy …

Z tohto dôvodu je preto najvhodnejšia ­ najprirodzenejšia mačacia strava. Myslite však na to, že malý ježko má krátky tráviaci trakt (ako majú malé mačiatka), takže najlepšie sú preň (namočené) granule pre mačky JUNIOR, prípadne mačacie konzervy. Pokojne mu uvarte alebo osmahnite kuracie mäso a pridajte uvarené vajíčko. Surové mäso sa neodporúča a rovnako ani bravčové (zatiaľ som sa nedočítala prečo, no redpokladáme, že ježko by si veru len ťažko dokázal uloviť prasiatko, prípadne je dôvodom nákaza svalovcom). Čo možno monoho ľudí nevie je fakt, že rastlinná potrava je ježka zriedkavým zdrojom živín. Dobrým odrazovým mostíkom sú pri kŕmení varené hydinové krky a krídla. Keďže obsahujú pevné časti, ježko si cvičí svoje žuvacie svaly a čistí svoj chrup. S radosťou prijme aj múčne červy a rôzne druhy hmyzu z chovateľského obchodu (tento druh kŕmenia mu môžete začať dávať na jar, nech sa ježko naučí, ako bude jeho strava vyzerať po vypustení naspäť do prírody).

Ježko denne skonzumuje približne 120 gramov krmiva, ktoré by ste mu mali predkladať večer. Nezabúdajte na čerstvú vodu, ktorá by mala byť dostupná nepretržite.Na potravu a vodu sú vhodné ťažké keramické, vysoké misky. Také, o ktoré keď sa oprie, nedokáže prevrhnúť. Vážte ho každý alebo každý druhý deň, aby ste sa presvedčili, že je ježko v poriadku a priberá. Našim cieľom je ježka vykŕmiť. Podľa niektorých informácií má jež priberať 50­-80g týždenne. Náš pribral za dva dni 100g. Momentálne trochu stagnuje, ale snáď sa jeho váha pohne. Od veterinára sme dostali „proteínovú bombu“, ktorá sa dáva mačiatkam po operáciách, na rýchle zotavenie.

Ježko v zajatí je trošku prasiatko, kedže sa nemôže potulovať kade tade po prírode. Hobliny alebo noviny mu teda vymieňajte každý deň.

Ak sa vám podarí ježka vykŕmiť na 700g (podľa jeho stavu to trvá niekedy 2 mesiace a viac), premiestnite ho do nevykurovanej miestnosti, kde teplota klesá od 5 ­ 0 stupňov.

Tento teplotný šok bude ježkovi stačiť na to, aby sa začal ukladať na zimný spánok. Pokračujte ďalej v kŕmení. Pravidlá o dávkach a čase pomaly prestanú platiť. Ak ježko v spánku neleží na boku s odhaleným bruchom a nohami, znamená to, že svoj metabolizmus prispôsobil zimnému režimu. Ak nemáte otváraciu strechu, aby ste ježkov spánok kontrolovali, nalepte mu cez dvere jemný toaletný pepier. Tak sa ráno presvedčíte, či jež opúšťa svoj úkryt, aby sa nakŕmil.Pre život na vašom priestrannom pozemku ho môžete premiestniť v zateplenej búdke von. Nezabudnite v oplotení vytvoriť koridory, ktorými sa dostane von.

Príprava na návrat do prírody

Ježkovia, ktorých čaká budúcnosť vo voľnej prírode, musia vo vašej starostlivosti zotrvať až do jarných mesiacov, keď priemerná denná teplota vystúpi na hranicu desiatich stupňov. Prebudeného ježka treba po zimnom spánku vykŕmiť na jeho hraničnú hmotnosť, pretože počas spánku spotreboval cenné zásoby. Ak sa vám nepodarilo ježka zazimovať, nič sa nedeje. Pustite ho vykŕmeného do prírody. Urobili ste preň všetko, čo ste mohli. Pre vypúšťanie zvoľte chránené miesto so skrýšami, kam sa môže ježko ukryť. Urobte tak pred večerom, v dostatočnej vzdialenosti od rušných ciest. Husté kríky a pestrý biotop so stromami sú ideálnym miestom.

Starať sa o ježka niekedy až pol roka je možno časovo náročnejšie, ale keď si uvedomíte, že ste mu tým zachránili život a dostali jedinečnú šancu naučiť sa o obyvateľoch prírody niečo na vlastnej koži, je to naozaj skvelý pocit 🙂

jezko2