Peter Lím: Matka Zem sa s nami vysporiada po svojom

Má 600 stretnutí ročne. Neustále mu zvoní telefón. Rieši filmárov, spolupracovníkov, spoluorganizátorov, dodávateľov, kontaktuje samosprávy, reklamných partnerov, ministrov. Jeho tím tvoria ženy a so ženami sa vraj najlepšie spolupracuje. Okrem developmentu a realít firmy, ktoré ho živia, pred pár rokmi prebral žezlo a stal sa riaditeľom najdlhšie trvajúceho filmového environmentálního festivalu s miliónom návštevníkov – Ekotopfilm. Založil ho jeho otec a teraz je riaditeľom on sám.

 

Snímka obrazovky 2016-06-03 o 16.59.45

Začnem obligátne, ale je to nutné! Určite si to už hovoril stokrát, ale ako vznikol Ekotopfilm?

V roku 1973 môj otec (Pavol Lím, poznámka eko_inak) vymyslel projekt filmového festivalu technických filmov. Počas hlbokej totality nebola šanca sem dostať zo západu žiadne informácie. Studená vojna bola fakt studená a konzervácia krajiny bola absolútna. Avšak cez projekt súťažného filmového festivalu, určeného pre odbornú verejnosť, sa mu podarilo dostať informácie zo západu. Filmy nebolo tak ľahké kontrolovať.

Ako vyzeral?

Festival najskôr nemal nič spoločné s trvalo udržateľným rozvojom. V tom období ekológia nebola reálne aplikovanou vednou disciplínou a enviroment bol na okraji spoločnosti. Až neskôr sa začali k úvodnej myšlienke pridávať enviromentálne témy. A tak vznikol festival odborných filmov venovaný práve technológiám a technike vs enviromentu a ekológii. Bol to festival pre odborníkov, čo znamenalo štátne inštitúcie, verejná správa, odborné kruhy a odborná verejnost. (proste niečo ako školenie BOZP – pozn. EKO-INAK)

 Takže musel nastať prerod?

Začalo to v roku 2000, keď sme festival otvorili verejnosti. Technicky sa rozdelil na junior festival a festival pre verejnosť. Prestali sme robiť „propagáciu“ ale začali sme s ‚ marketingom a komunikáciou‘. Festival bol širokospektrálny ale stále sme nemali kompatibilný filmový a sprievodný program. To sa nám podarilo až neskôr.

 Cítiš že témy, ktoré sú dnes vo svete horúce sa objavujú na festivale?

My donesieme tie najlepšie filmy pred tým, ako sa dostanú do televízií typu National Geographic, BBC, Spektrum.. Sú to filmy staré najviac rok a pol a v drtivej väčšine sú v totalnej premiére. A na základe týchto filmov sa začne o problém zaujímať aj bežná verejnosť.

Napríklad sme mali na festivale tému, ktorá sa potom dlho riešila cez sociálne skupiny. Film zobrazoval, ako sú až otrokársky zneužívaní ľudia. Jednalo sa o moderné otrokárstvo, kde odevný priemysel v krajinách tretieho sveta nechá ľudí pracovať v podmienkach, kde ich trávia chémie. Kontrastný moment vo filme znázorňoval ako si my v západnom svete alebo v Európe kupujeme známe značky a tým toto otrokárstvo podporujeme v bežnom živote..

Témy filmov sú však rôzne. Odpady, znečistenie, katastrofy, najnovšie prúdy typu GMO, chémia ako taká, farmácia…

Kto vyhodnocuje filmy a určuje víťazov?

Sú to ľudia, ktorí sa venujú buď témam okolo enviromentu, z filmovej branže, alebo z rôznych inštitúcii ktoré v tejto oblasti fungujú. Porota sa a každým rokom dopĺňa o zaujímavú osobnosť. Vždy máme špeciálneho hosťa. Je to aktivitsta, producent alebo filmár. Vedia sa na film pozrieť zo všetkých aspektov – umeleckého, odborného, emocionálneho.

Ako Teba ovplyvňujú filmy?

Mňa festival ovplyvnil brutálne. Mával som z toho mladícke depky a svetonázor typu nebudem mať deti a užijem si život naplno, pretože po našej generácii to tu zavrieme a zhasneme.

Ja sa ti nečudujem. Určite som nevidela toľko filmov ako ty a niekedy ma film dokáže odrovnať na dosť dlhú dobu.

 Nikdy nezabudnem na doktorku Elišku Novákovú. Už nie je medzi nami. Bola členka medzinárodnej poroty. Úprimne sa o tom porozprávali. ‚Ano, situace je vážná. Víš Peťo, tá naše matička Zem si ale nakonec se vším poradí.‘ Myslím si to aj dnes a prinajhoršom sa matka Zem vysporiada s nami po svojom.

 Takže si už absolútne zmierený s osudom.

Teraz už nemám také apokalyptické vnímanie. Životné prostredie je termínus technikus, ktorý znamená všetko alebo nič. Ľudia životné prostredie stále vnímajú ako niečo globálne, niečo čo sami nedokážu ovplyvniť, čo je chyba.. Čakáme čo budú robiť kompetentní a zodpovední. Ale životné prostredie je to, čo ovplyvňuje mňa, u mňa doma v  okolí môjho domu, oblasti kde ten dom je. Životné prostredie máme v rukách len my sami. Kedysi bývali napríklad pravidelné brigády. Teraz je toho oveľa enej. Je neuveriteľné, že prímestská časť Bratislavy vyzerá úplne inak ako prímestská časť Viedne, tatranská dedina vyzerá inak ako alpská. Prečo? Je to o jednotlivcoch. Ako sme ochotní starať sa o vlastné , kolektívne či komunálne životné prostredie.

 

Prešiel si do boja a začal si od seba?

Robím postupné krôčiky aby som nezaťažoval svet. Nie som ekológ vyfarbený do zelena, ale som človek, ktorému na tom fakt úprimne záleží. Som z biznis prostredia a môj prerod nie je nárazový, ale všetko robím tak, aby som neplytval zdrojmi. Vyštudoval som ekonomickú univerzitu, marketing. Začal som sa venovať stavbám a developmentu, to ma živí. Čiže ešte stále som konzumný človek. Vytváram odpad z toho ako žijem, ale myslím si, že je to úplne iný spôsob života ako som žil pred 10timi rokmi. Dôležité je uvedomenie .Dnes už 1 miliarda ľudí bojuje denne o pitnú vodu. My s ňou splachujeme! Už keď som bol malý chlapec som si kreslil také bizardné možnosti, ako v paneláku počas umývania zubov máš dve klapky. Jedna je keď vyplúvaš a zašpiníš vodu. Keď si ale umývaš zuby pri tečúcej vode tak prepneš klapku a ona čistá steká susedovi do nádržky pod tebou a má ju čistú pripravenú. Už vtedy ma to trápilo, prečo toľko vody ide nazmar. Už len cez perlátory, rôzne hračičky sa dá neskutočne veľa vody ušetriť. Ja nekupujem vodu, pijem tú z vodovodu. Keď si raz postavím dom, budem ju zachytávať na polievanie, zavlažovanie.

 

Keby si mal možnosť vybrať jeden film, ktorý je ‚must see‘?

Je to film Home, ktorý bol u nás na Slovensku v komerčnej TV zaradený do jedného dňa v rámci celosvetovej premiéry a neskôr sa z neho stal hit. Natočil ho francúzky režisér Yann Arthus-Bertrand. Bol aj našim hokom a je laureátom našej Pocty Ekotopfilmu. Film točil až 8 rokov. Zapojilo sa do neho až 80 tisíc ľudí v rámci rôznych projektov. Bola to snaha o globálnu svetovú výpoveď. Emócia z neho bola, že svet sa divým spôsobom rúti do záhuby vo všetkých oblastiach. Ale na konci zrazu prišlo prekvapenie, že takto sa to dá aj inak. Z jednotlivých krajín, od mikroprojektov po väčšie projekty v rámci jednej krajiny ukázal, ako sa to dá šetrnejšie, z obnovitelných zdrojov, trvaloudržateľne. Za tie roky je tých filmov veľa, ale tento je asi najviac. Je obrazovo aj emočne veľmi pútavý.

 

https://www.youtube.com/watch?v=pzndgFZ0Njs

Film HOME (2009)

Takže nie je stav sveta až taká agónia?

Na najväčšie svetové problémy sa postupne nachádzajú riešenia. Síce som presvedčený, že žiadne definitívne riešenia neexistujú. Sú riešenia, ktoré sú lepšie ako tie predtým. V inom dokumente ide napríklad o super technológiu drevených plastov. Z drevného odpadu sme schopní vyrábať plasty, ktoré nikto nedokáže rozoznať od reálného plastu, ktorý je z ropy a samozrejme sú absolútne odbúrateľné. Jediný problém je, že tá technológia je drahá. Takže biznis prebíja možnosti. Alebo elektromobilita. Ona je eko čo sa týka prevádzky. Druhá vec keby teraz celý svet prepne na elektromobily tak máme obrovský problém s baterkami. Tie zatiaľ nie sú recyklovateľné a nie sú odbúrateľné.

Umiestňujú sa na festivale slovenské filmy?

Ano, a tie čo sa umiestnia, sú na svetovej úrovni. Na Slovensku máme světoznámých ale aj začínajúcich tvorcov. Taký Štefan Vaľo. Je to podnikateľ, ktorý má firmu v drevospracujúcom priemysle na Ukrajine. Ale je to Slovák, ktorý sa začal venovať problematike zhutňovania pôdy v lesoch a prišiel s teóriou, že neexistujú prívalové dažde, ale prívalové vody. Lesy nie sú schopné vodu nasať a pôda nie je schopná cez prirodzené kapiláry vodu prijímať a zadržiavať ju. V podstate je tak udupaná a zhutnená, že sa celé potoky vody valia do obcí a miest a tým vznikajú povodne, ktoré nás trápia. Pred 5timi rokmi ho nikto nepočúval, a dnes smeruje do Europskeho parlamentu. Urobil z ničoho niečo. Dáva do filmov svoju dušu, srdce, záujem, pretože celý život funguje v lese. Jeho teórii venuje pozornosť aj naša vláda.

Minulý rok sme mali fantastický film „Vlčie hory“, kde Erik Baláž urobil dokument o divokej prírode. Žijú tam vlci, ktorí sú ťažko zastihnuteľní a sú plachí pred ľuďmi. Natočil tam naozaj unikátne zábery.