Najkrajšia záhrada hlavného mesta Slovenska nie je na hrade, nie je v úplnom centre Bratislavy a nie je ani prvoplánovo ospevovaná. Skôr ju považujem ako celkom dobre utajenú. Našla som ju náhodne, za Vodárenským múzeom… Začítala som sa do knihy, ktorá tu bola voľne na požičanie a nechcelo sa mi odísť..

Pár metrov od pravdepodobne najkrajšieho trávnika verejnej záhrady je rieka Dunaj. Iba cyklotrasa oddeľuje záhradu o veľkosti približne jedného hektára od druhej najdlhšej európskej rieky a divokého, takmer panenského porastu na jej brehu. Práve po Karloveskom ramene sa dostanete do iného sveta, zeleného a upraveného sveta krásnej záhrady, kde má každý lístok svoje miesto a slovo oddych uprostred metského chaozu nabralo iný rozmer.

Pateticky to pôsobí, ja viem, možno to bolo moje šťastie a možno už dávno Vodárenskú záhradu poznáte, ale na mňa naozaj táto rekonštrukcia zapôsobila. Že sa na to Bratislavská vodárenská spoločnosť pozrela _inak a aktuálne svedčí aj komunitná záhrada, kde vďaka pestovateľom ožívajú zanedbané pareniská, starý skleník slúži na množenie sadeničiek, organizujú sa tu workshopy a stretávajú sa dobrovoľníci. Bzučia tu dva úle s mestskými včelami, nájdete tu hmyzí hotel, králikáreň a netopieriu vežu.

Samotná záhrada je riešená ako oddychový priestor s prvkami vody a je voľným pokračovaním expozície Vodárenského múzea. Záhrada je bezbariérová, bicykel si odložíte do stojanu na to určeného, miniknižnica obsahuje knihy na čítanie a nič navyše, voda v kohútikoch je pitná, fontány striekajú, a pozor (!) dá sa v nich kúpať, bez plaviek. Najlepšie pre deti, ktoré sa iba učia chodiť.

V podstate najväčšia časť záhrady je venovaná najmenším. Na dokonalom trávniku nájdete od preliezok, šmýkačiek, kvetov, nádhernej až gýčovo upravenej zelene, vyhliadkovej veže, ping-pongu, lavičiek, futbalových bránok až po biológiu miestneho ekotopu.

Súčasťou záhrady sú fontány s pitnou vodou.. to je asi povinnosť vo vodárenskej záhrade.. Takže relax v takmer centre mesta, vyskúšajte vypnúť.