Letí cez pol sveta – možno až 10 000 kilometrov, letí 5 týždňov z Afriky takmer bez prestávky. Dokáže byť na oblohe aj 3 dni v kuse. Vyspí sa počas letu – polovica mozgu oddychuje, druhá udržiava let. Bez navigácie trafí Belorítka obyčajná na to isté miesto každý rok. Doletia, ak ich nezostrelí počas cesty poľovník, neohrozí počasie alebo iný prirodzený či neprirodzený nepriateľ. Samička sa stretne s partnerom na tom istom mieste ako každý rok a snažia sa rozmnožiť. Do svojpomocne postaveného hniezda z blata, vystlané rastlinnými vláknami a perím, znesú vajíčka a veria že o pár týždňov sa vyliahnu mláďatá.

A tu končí môj patetický opis. Ale vlastne, môžem pokračovať v príbehu. Po naozaj náročných a nebezpečných piatich týždňoch cesty sa taká malá osemnásť-gramová belorítka vráti do Bratislavy. Tu si tento chránený druh akosi navykol na spolužitie s človekom v meste. Rovnako ako lastovičky, alebo dážďovníky či iné mestské vtáky. Naši predkovia kedysi žili v súžití s prírodou a kŕdľami operencov nad hlavou, ich cestami a správaním sa riadili na poli či v sade celý rok. A my? Pripravili sme si pre ne uvítaciu ceremóniu! Sú to drôty proti hniezdam, hroty proti vtákom, mechanické odstraňovanie hniezd, elektrické šoky na strechách, chemické postreky proti uhniezdeniu, laser alebo ultrazvuk na odohnanie vtákov…. Áno, takto im dokážeme ubližovať. A oni? V okolí Dunaja sú cez leto premnožené komáre. Obyvatelia sa sťažujú, turisti sa sťažujú, repelenty nepomáhajú a cez leto mesto je magistrát nútený spustiť opakované chemické postreky. Pritom stačia základné vedomosti z biológie. Jeden netopier dokáže za noc uloviť 3000 komárov. Jeden pár dážďovníkov uloví 20 000 komárov. Belorítka uloví toľko hmyzu, koľko sama váži.

Miznú pred očami

Preto je neuveriteľné ako pred pár dňami skončila druhá najväčšia kolónia Belorítok obyčajných v Bratislave pod Mostom SNP. Bratislava sa v súčasnej dobe mení od základov. Odstraňuje Upravuje sa zeleň, plátajú rekonštruujú sa cesty a chodníky a celé mesto má byť kvôli slovenskému predsedníctvu v Rade Európskej únie na pohľad krajšie. Celé toto pozlátko nás bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že celá obnova mesta pôsobí bez konceptu a vymyslená či uskutočňovaná narýchlo. Jedine to môže vysvetliť, ako pod rúškom noci nepoužili pracovníci firmy J&T Real Estate (alebo nimi objednanej subdodávateľskej firmy) rozum ale radšej wapky a vystriekali hniezda. Ochranári si myslia, že nie všetky belorítky prúdu vody stihli ujsť a niektoré samičky už stihli vajíčka zniesť. Z tých sa, žiaľ, nové potomstvo už nevyliahne.

J&T Real Estate – to sú páni Jakabovič a Tkáč, tí, ktorí sa ochotne podujali spravovať okrem iného aj naše Tatry a budujú ich ‚novú éru‘. Práve oni dostali zákazku od bratislavského primátora Iva Nesrovnala na čistenie mesta. V časoch, kedy nám mizne príroda pred očami si ešte aj tých pár chránených živočíchov zničíme a vyženieme. Mimochodom, exkrementy idú dole obyčajnou vodou. Dotrhané plagáty a graffity boli na odstraňovanie náročnejšie. Zostali na svojich pôvodných miestach, potrhané, počarbané, ohyzdné. Stále ich je vidieť – napríklad z autobusovej zastávky smer Viedeň.

Mokré a zmätené vtáčiky boli hneď po vyčíňaní pracovníkov húževnaté. Hneď po akcii začali hniezda stavať opäť. Majú ešte druhú šancu na znášanie vajíčok. Belorítka a vlastne celá lastovičia populácia má o mesiac začiatok druhého hniezdenia a v polovici júla majú šancu prísť na svet nové mláďatá.

Ziskuchtivý developer aktuálne vymýšľa ako zareagovať aby si vedeli tlačovým vyhlásením udobriť verejnosť, primátor dúfa, že hlas ľudu utíchne a že naozaj stačilo vyjadrenie na sociálnej sieti o tom, ako je ‚nahnevaný‘. Trestné oznámenie je na polícii podané, tá dúfajme hľadá vinníka. SOS/BirdLife sa podujal strážiť novopostavené hniezda.

Nechcem aby bol tento text iba  kritikou toho, čo sa stalo.

„Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ( Zákon č. 543/2002 Z.z.) je vtáctvo zakáné vyrušovať, chytať, usmrcovať, poškodzovať jeho hniezda, biotopy, zbierať vajcia a podobne. Pri bežnom pozorovaní vtáctva sú negatívne vplyvy väčšinou minimálne, osobitne je však potrebné opätovne upozorniť na vyrušovanie počas hniezdenia. Pri náleze hniezda alebo varovnom správaní rodičov (napríklad nálety rybárov, čajok, drozdov, varovné hlasy ľabtušiek) je potrebné sa okamžite vzdialiť od hniezdiska čo najďalej a pokračovať v pozrovaní v iných častiach lokality. Podobne aj neustále plašenie na migrácii zbytočne vyčerpáva vtáctvu ťažko nadobudnuté enegetické zásoby, čo môže mať negatívne dôsledky počas preletov.“

Chcem, aby sme všetci boli očami a ušami ornitológov a každú podozrivú činnost všetci hlásme na 158.

eko_inak